Nešla som spať, kým som ju nedočítala. Kniha Jiřího S. Kupku, Krvavé jahody, ma úplne dostala. Jej dej začína ukončením II. svetovej vojny, kedy by sa mohlo zdať, že to najväčšie zlo je preč. Nebolo. Z toho, čo sa dialo potom, sa mi dvíhal žalúdok. Pri čítaní som si uvedomovala jedno a to isté: Tie nadávky, osočovanie, ponižovanie. Veď to sa deje aj dnes. Nič sa […]
Pokračovanie článku