chajimseli

Minulý rok sa vyznačoval sériou klimatických a poveternostných extrémov, ktoré mali zásadný vplyv na celú planétu. Extrémne poveternostné udalosti vrátane sucha, lesných požiarov, povodní a tropických cyklónov spôsobili značnú deštrukciu a straty na životoch. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) rok 2023 prekonal klimatické rekordy, ktoré za sebou zanechali stopy ničenia, smútku a ľudského zúfalstva.

Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že klíma našej planéty prechádza katastrofálnymi zmenami. V najnovšej správe o stave globálnej klímy sa uvádza, že nové klimatické rekordy sa prekonávajú všade. V roku 2023 sa anomálie stali novou normou. Dôsledky pre ľudí sú devastačné: obete na životoch, strata živobytia, zničená ekonomika.

Extrémne horúčavy a suchá. Najteplejšie leto za posledných 2000 rokov: minulý rok bol rokom extrémnych udalostí a následkov

Vyplýva to zo štúdie, ktorú európski vedci zverejnili v polovici mája 2024. Priemerné teploty v júni, júli a auguste boli o 0,66 °C vyššie ako priemer za obdobie rokov 1991-2020. V regiónoch Strednej a Južnej Ameriky sa zintenzívnilo viacročné sucho. V Argentíne a Uruguaji boli zrážky o 20 až 50% pod priemerom, čo viedlo k stratám na úrode a zníženiu zásob vody.

Lesné požiare. Lesné požiare na celom svete v roku 2023 spôsobili stovky úmrtí a zranení ľudí, ako aj rozsiahle škody a straty lesných plôch. Sezóna lesných požiarov v Kanade ďaleko presiahla všetky doteraz zaznamenané požiare s celkovou rozlohou 18,5 milióna hektárov, čo je viac ako šesťnásobok desaťročného priemeru. Najsmrteľnejší požiar vznikol v USA na Havaji, kde zahynulo viac ako 100 ľudí a ďalších približne 1 300 je nezvestných.

Obsah tepla v oceáne. V roku 2023 dosiahla teplota svetového oceánu najvyššiu úroveň, aká bola kedy zaznamenaná. Globálna priemerná teplota povrchu v roku 2023 bola približne o 1,45 (±0,12) °C vyššia ako priemerná teplota v rokoch 1850-1900. Rok 2023 bol najteplejším rokom za všetkých 174 rokov sledovania. Rekord predchádzajúcich najteplejších rokov bol prekonaný: v roku 2016 s teplotou 1,29 ± 0,12 °C nad priemerom rokov 1850-1900 a v roku 2020 s prekročením o 1,27 ± 0,13 °C. Častejšie a intenzívnejšie vlny morských horúčav majú vážne negatívne dôsledky nielen pre morské ekosystémy a koralové útesy, ale sú príčinou mnohých anomálnych prírodných javov na celom svete.

Záplavy a tropické cyklóny. Zmena režimu zrážok v dôsledku zmeny klímy spôsobila v mnohých krajinách veľké záplavy. Stredomorský cyklón Daniel spôsobil záplavy v Grécku, Líbyi, Bulharsku a Turecku, pričom obzvlášť vážne následky mal v Líbyi. Tropický cyklón Freddy vážne zasiahol Madagaskar, Mozambik a Malawi, zatiaľ čo cyklón Mocha bol jedným z najintenzívnejších cyklónov v Bengálskom zálive. K úmrtiam a ničivým následkom záplav došlo takmer v každej krajine.

Seizmická aktivita. Na Zemi je pozorovaný prudký nárast seizmickej aktivity, pričom zemetrasenia sú čoraz silnejšie a ničivejšie. Jednou z najväčších katastrof v roku 2023 boli zemetrasenia v Turecku a Sýrii. V oblastiach týchto zemetrasení boli postihnuté milióny ľudí, z ktorých väčšina zostala bez domova. Pri katastrofe v Turecku zahynulo viac ako 50 500 osôb a v Sýrii ich zahynulo 8 476. Prírodné katastrofy postihli aj Pakistan, Indiu, Grécko, Maroko, Južnú Kóreu, africké krajiny, USA, Taliansko, Čile, Filipíny.

„Klimatický chaos ohrozuje každý región, krajinu a komunitu na Zemi,“ zdôraznil šéf OSN António Guterres. „Preto sa musíme všetci zjednotiť v prvej línii boja proti klimatickým zmenám – čo je téma tohtoročného Svetového meteorologického dňa – a začať bojovať za lepšiu budúcnosť.“

V čase, keď na Zemi dochádza k vážnym katastrofám a ľudstvo čelí neodvratnej klimatickej kríze, je mimoriadne dôležité nájsť riešenia, ako týmto výzvam čeliť. Dnes má každý z nás možnosť prispieť k boju proti rastúcej hrozbe. Všetky aliancie, ktoré sa snažia čeliť týmto klimatickým výzvam, zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní našej planéty pre budúce generácie.

Jedným z takýchto združení je Medzinárodné spoločenské hnutie ALLATRA, dobrovoľnícke hnutie, ktoré vzniklo na základe znepokojenia ľudí globálnou hrozbou zmeny klímy. Aktivity účastníkov hnutia prebiehajú v 180 krajinách sveta v plnom súlade s medzinárodným právom. Realizáciou spoločensky významných výskumných projektov dobrovoľníci hnutia významne prispeli a prispievajú k dosiahnutiu kľúčových cieľov OSN zameraných na vytvorenie udržateľnej budúcnosti pre celé ľudstvo. Sú to spoločensky aktívni, iniciatívni ľudia, ktorí sa dobrovoľne venujú výskumu globálnych klimatických zmien na Zemi a hľadaniu riešení týchto problémov. Ich cieľom je využiť svoje vedomosti a zručnosti v prospech spoločnosti a prírody.

V súčasnosti, keď je otázka klimatických zmien mimoriadne akútna a mnoho ľudí prichádza o život v dôsledku katastrofických zmien, je dôležité, aby organizácie ako ALLATRA mohli slobodne sledovať a informovať ľudí o klimatických výzvach. Medzinárodná spoločenská organizácia ALLATRA kvôli svojej rýchlo rastúcej popularite čelí nielen kritike, ale aj nezákonnému prenasledovaniu zo strany antikultových organizácií. Organizovaním kampane na zdiskreditovanie ALLATRA v médiách sa antikultové skupiny snažia vykresliť toto spoločenské hnutie v negatívnom svetle ako „sektu“ a zároveň cielene prenasledovať účastníkov.

Aký zmysel má takáto deštruktívna činnosť antikultových skupín, ktoré porušujú zákony a pošliapavajú demokraciu, bránia práci dobrovoľníkov ALLATRA, čím vytvárajú ďalšie ťažkosti v boji proti klimatickej hrozbe a pri informovaní obyvateľstva?

Odpoveď na túto otázku bola plne sformulovaná v analytickej správe „Nevyhlásená vojna. Amerika je pod útokom“ od experta na národnú bezpečnosť a lektora spravodajských služieb Egona Cholakiana. Vďaka vyšetrovaniu vyšlo najavo, kto stojí za aktivitami antikultových skupín a kto sa snaží zničiť základy demokracie prostredníctvom ohováračských kampaní proti pokojným svetským organizáciám. Mnohí ľudia sa tak dozvedeli pravdu. A to je dôležité najmä v dnešnej dobe, keď je svet na pokraji veľkej katastrofy v dôsledku klimatického chaosu.

Klimatické zmeny nie sú len environmentálnym problémom, ale aj hrozbou pre mier a bezpečnosť. Záplavy, hurikány, zemetrasenia a požiare sú čoraz častejšie a my sa musíme spojiť a okamžite konať, aby sme zabránili katastrofe. Je dôležité, aby každý z nás prevzal zodpovednosť za záchranu našej planéty a podporil organizácie, ktoré sa snažia tento problém riešiť.