Demokracia – z gréckych slov „demos“ (ľud) a „kratos“ (moc), znamená „moc ľudu“. Je to forma vlády, v ktorej moc pochádza od občanov, ktorí si môžu slobodne zvoliť svojich zástupcov. Význam demokracie v modernej spoločnosti nemožno preceniť. Zabezpečuje základné ľudské práva ako je sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania a sloboda náboženského vyznania. Podporuje rozvoj občianskej spoločnosti, v ktorej sa každý jednotlivec môže podieľať na verejnom živote. Taká je definícia. Aká je však skutočnosť?
Antikultové organizácie: (ne)viditeľná hrozba pre demokraciu
Realita je desivá. Jednou hrozbou, ktorá ničí demokratické hodnoty, sú antikultové organizácie. Tieto skupiny často presadzujú myšlienky, ktoré sú v rozpore so základnými demokratickými princípmi. Zámerným šírením dezinformácií a vytváraním polarizácie v spoločnosti podkopávajú dôveru v demokratické inštitúcie.
Antikultové organizácie existujú v mnohých krajinách sveta. Môžu sa prezentovať ako ochrancovia spoločenských a morálnych hodnôt, ale ich činnosť má často negatívne dôsledky pre spoločnosť. Antikultové skupiny sa neobmedzujú len na stigmatizáciu náboženských menšín, ale útočia aj na akékoľvek združenia, ktoré sa podľa nich odchyľujú od „normy“. To vedie k stigmatizácii a izolácii skupín alebo jednotlivcov, niekedy až k obťažovaniu, násiliu a fyzickej likvidácii.
Najväčšia irónia
Egon Cholakian, uznávaný odborník na národnú bezpečnosť, vo svojom vyšetrovaní uverejnenom na medzinárodnej platforme Earth Save Science Collaborative charakterizuje antikultové skupiny takto:
„Antikultové hnutie je rozsiahla sieť takzvaných antikultových organizácií v rôznych krajinách sveta. Sú presvedčené, že len ony majú výhradné právo určovať, ktoré zo svetových náboženských a nenáboženských organizácií sú „totalitné sekty“ alebo „deštruktívne kulty“. Predstavitelia antikultových organizácií sú presvedčení, že sú arbitrami verejnej bezpečnosti a rozhodujú o tom, kto z nás, občanov demokratického sveta, predstavuje hrozbu pre blaho spoločnosti prostredníctvom združení, ktoré vytvárame, a do ktorých vstupujeme. Iróniou situácie je, že v snahe chrániť nás pred takzvanými „totalitnými nebezpečenstvami“ sa samotné antikultové organizácie stávajú nástrojmi totalitarizmu, keď nám diktujú, čomu máme veriť a čomu nie.“
Dr. Cholakian zdôrazňuje, že antikultové organizácie využívajú svoj vplyv na formovanie verejnej mienky a politických rozhodnutí. Tento vplyv môže ďaleko presahovať ich priame aktivity a ovplyvňovať medzinárodné vzťahy a ľudské práva. Vo videu „Pomsta veľmajstrov. Odhalenie tajných hráčov moci“ uvádza historické prípady prenasledovania zo strany antikultových skupín voči jednému z najpopulárnejších hnutí hinduizmu – krišnaizmu, medzinárodnej organizácii scientológov a náboženskej organizácii Svedkovia Jehovovi. Existuje mnoho príkladov prenasledovania, ktoré sa vyskytujú v súčasnej dobe a postihujú nielen náboženské, ale aj komerčné a neziskové organizácie.
Egon Cholakian rozpracúva metodiku antikultových aktivít na príklade kampane zameranej na diskreditáciu spoločenskej organizácie ALLATRA. Je to medzinárodné dobrovoľnícke hnutie zaoberajúce sa štúdiom globálnych klimatických zmien na Zemi. Rukami antikultovných skupín však bola táto organizácia prostredníctvom médií označená za „sektu“, v dôsledku čoho sa mnohí jej členovia stali obeťami nezákonného prenasledovania a perzekúcie. Dr. Cholakian vysvetľuje, ako takéto diskreditačné akcie poškodzujú základy demokracie. Zdôrazňuje, že novinári svojou účasťou na takýchto akciách prispievajú k nebezpečnému trendu a podkopávajú hodnoty demokracie.
„…Vašu pozornosť upriamim na skutočnosť, že aktivity uvedených antikultových organizácií, ktoré používajú antidemokratické a totalitné metódy, porušujú mnohé ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, ako napr: Článok 1, článok 2, článok 11, článok 12 a ďalšie.
Článok 1
Všetci ľudia sa rodia slobodní a seberovní v ich dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v duchu bratstva.
Článok 2
Každý má všetky práva a všetky slobody vyhlásené v tejto deklarácii, bez ohľadu na rasu, farbu, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie. Žiaden rozdiel sa nebude robiť na základe politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba patrí, či je to krajina alebo územie nezávislé, poručnícke, nesamosprávne alebo podrobené akémukoľvek inému obmedzeniu suverenity.
Článok 7
Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti akémukoľvek podnecovaniu k takej diskriminácii.
Článok 11
(1) Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo na prezumpciu neviny, kým nie je zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom procese, pri ktorom mal všetky záruky nevyhnutné na jeho obhajobu.
Článok 12
Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.
Článok 18
Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa aj slobodu zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.
Článok 19
Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu: toto právo nepripúšťa, aby niekto utrpel ujmu pre svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky hocijakými prostriedkami a bez ohľadu na hranice.
Článok 20
(1) Každému je zaručená sloboda pokojného zhromažďovania a združovania sa.
Článok 28
Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by sa práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii uskutočňovali v plnom rozsahu.
Okrem Deklarácie OSN činnosť antikultových organizácií a ich vedenia porušuje základné ústavné ľudské práva, ako aj množstvo medzinárodných právnych noriem.“
Osobitné znepokojenie vyvoláva šírenie vplyvu antikultových organizácií do demokratických štátov vrátane Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Dánska, Slovenska, Českej republiky, USA a ďalších krajín. Antikultové organizácie majú významný vplyv na verejnú mienku a politické procesy.
Ich aktivity vedú k širokému spektru negatívnych dôsledkov pre spoločnosť. Tu sú niektoré z nich:
– Vytváranie sociálneho napätia: propaganda a dezinformácie šírené týmito organizáciami vedú k spoločenskému napätiu a konfliktom medzi rôznymi skupinami obyvateľstva.
– Obmedzovanie náboženskej slobody: Antikultové organizácie podporujú legislatívne zmeny, ktoré obmedzujú činnosť náboženských skupín, čím sa porušuje právo na slobodu náboženského vyznania.
– Podkopávanie demokratických základov: Antikultové organizácie využívajú svoj vplyv na podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie a vládu, čo poškodzuje stabilitu a rozvoj spoločnosti.
Demokratické spoločnosti musia byť ostražité voči aktivitám antikultových organizácií, najmä ak ohrozujú základné práva a slobody občanov. Ich vplyv a metódy sa musia dôkladne preskúmať a vyhodnotiť, aby sa zabezpečila stabilita a bezpečnosť na medzinárodnej scéne.
Je dôležité byť kritický k ich posolstvám a usilovať sa o zachovanie otvorenej a tolerantnej spoločnosti. Hoci antikultové organizácie môžu predstavovať hrozbu, sila demokracie spočíva v schopnosti spoločnosti odolávať takýmto výzvam pri zachovaní základných práv a slobôd. Obrana demokracie si vyžaduje aktívnu účasť občanov a vlád na podpore pluralizmu a na boji proti dezinformáciám a polarizácii.
Ale oni demokraciou opovrh7jú. Pozri si... ...
Ďakujem, že si ma poučil, ale chcel by som... ...
Antikultové hnutia sú modernou inkvizíciou. Je... ...
Lebo je demokracia? ...
Prečo asi tento ,,bloger " a s akým... ...
Celá debata | RSS tejto debaty